Seat Ibiza

Keď sledujete postupný prerod sériáka v poriadne auto, krok za krokom od vymontovania prvých skrutiek až po veľké finále v podobe dolešťovania detailov poslednú noc pred prvým zrazom, zamyslíte sa, či prílišné „vypozeranie“ auta nezasiahlo Váš „nestranný“ pohľad na vec. Dvojtýždňová prestávka ma však vyviedla z omylu. Hneď ako som ju zbadala, vedela som, že všetko je v poriadku. To auto je vážny kus!

Ak sa Vám moje úvodné slová o poriadnom aute zdali odniekiaľ povedomé, pamäť vás neklame. Áno, jedná sa o to isté auto, ktoré sme Vám predstavili v montáži v júli. Po prvý krát naživo vyrazila mnohým dych na Autotuning Otvorení sezóny 2005 na bratislavskom autosalóne, kde sa ihneď zaradila medzi najkrajšie autá zrazu. Chalanom z X-dreamu pod vedením Johnyho sa opäť podarilo obohatiť slovenskú tuningovú scénu o auto, pred ktorého detailnou prepracovanosťou, výberom jedinečnej farebnej kombinácie a zároveň celkovo nerušivo a kompaktne pôsobiacim dizajnom, skladajú pomyselný klobúk mnohí z nás.

Ani vo sne by mi nenapadlo, že Cupra, v ktorej som i ja pred pár rokmi okrem jazdenia, mala tú česť namiesto sobotňajšieho vysávania doma utierať palubovku a s posvätnou bázňou leštiť čelné sklo, skončí v tej dobe u vtedajšieho majiteľa – kamaráta Peťa. Motivovaný časom nie nečinne stráveným u Johnyho v dielni, zatúžil popracovať na vlastnom vozítku. Výsledky hesla aj v malej dielni sa vie zrodiť veľké auto už niekoľko krát videl, teraz však prišla na radu jeho Ibiza. Svoju pôvodnú, tiež žltú Cupru stihol ešte vymeniť za druhú, mnou už vyššie spomínanú, ktorá bola v lepšom stave. So zmapovaným životopisom – dobre starajúcimi sa majiteľmi a čiastočne porobenými vecami jazdila naozaj pekne.

„Ako vyzerala tvoja pôvodná predstava?“ to je otázka, ktorú zvyknem klásť v úvode rozhovorov a Peťova odpoveď na ňu sa mi naozaj páčila. „Taká ako vyzerá. Zrealizovalo sa presne to, čo bolo myslené“. Pôvodná myšlienka brutálne „rozšliapnutého“ naštvane pôsobiaceho kit caru ustúpila decentnejšie vyzerajúcemu vozidlu uspôsobenému i do bežnej premávky. Zamietli sa úpravy typu dvojité svetlá, pretiahnutá kapota a dokonca i zavarené kľučky – to by už nebol závodný štýl aký to chcel byť. Dôkladne premyslenie spolu s návrhom boli na svete a „akcia Kanárik“ sa mohla začať. Do kufra sa naložili, respektíve do celého auta osemnásťpalcové Compomotivy, podložky, výškovo nastaviteľný podvozok, zaviezli sa ku klampiarovi a s úškrnom na tvári zaznelo: „Narvi to tam!“ Zvraštené obočie klampiara symbolizujúce na prvý pohľad tažko uskutočniteľné sa samozrejme zrealizovalo spolu s primeraným vytiahnutím blatníkov. Tým ale klampiarske práce neskončili. Nasledovalo úplné vyčistenie zadnej kapoty, odstránenie bočných smeroviek z blatníkov, čo prispelo k vyhladeniu celkovej bočnej línie. Zo strechy zmizla anténa a z prednej kapoty ešte ostrekovače. Postupne sa začal rysovať i prieduch v kapote a popri ňom sa postupne pracovalo i na jednotlivých nárazníkoch. Predný nárazník (Seidl) potreboval na vnútornú stranu vylaminovať nové úchyty. Zadný nárazník (prerábal sa pôvodný) vyžadoval k dosiahnutiu terajšieho vzhľadu úprav hneď niekoľko. Zahladzovala sa diletačná ryha v spodnej časti nárazníka, montážne krytky – jedna určená na ťahanie a jedna vedľa výfuku sa taktiež zacelili. Súčasne so zrušením pôvodného otvoru pre výfuk bolo potrebné vytvoriť priestor pre nový tvar koncovky tlmiču, takže okrem lepenia sa i vyrezávalo. Zaujímavým a tiež nemenej pracným prvkom bola výroba nového otvoru na značku priamo do nárazníka, ktorý si vzhľadom k jeho umiestneniu vyžiadal i zásah do kovovej výstuhy. Problém s nedostatkom miesta na bežné osvetlenie chalani rozlúskli svojsky, relatívne jednoducho a atraktívne zároveň. Riešenie spočívalo v zabudovaní 4 vysokosvietivých bielych LED diód do vrchnej časti osadenia na značku. Poslednou úpravou bolo prispôsenie bokov nárazníka na rozšírené blatníky.

Seat Ibiza

Prieduch typu Evo VI na prednej kapote, pričom prízvukujem funkčný prieduch, slúžiaci v tomto prípade na odvod tepla z motorového priestoru, pôsobí pri pohľade na auto prirodzene. Ak to vo vás evokuje myšlienku, že i montáž je „malina“, tí, čo si to vyskúšali potvrdia, že opak je pravdou. Keďže podrobnosti si môžete nalistovať v montáži v júlovom čísle, snáď len spomeniem základné veličiny úspechu v tomto prípade – trpezlivosť (ako Johny vraví „technologický proces neo…babreš“) a precíznosť.

Seat Ibiza

Ľahkej prerábke a lepidlu na plasty či tmelu sa vyhla snáď maloktorá časť tohoto auta. Krytky na otvory pre zdvihák v podbehoch sa dôkladne zalepili a zahladili. Predná maska taktiež zaznamela zmeny – pôvodná ryha je zacelená. Čerešničkou na torte sa ukázalo byť strešné krídlo. Dosadacie plochy sa museli z dôvodu presnosti vyrobiť nové. Páčia sa vám spätné zrkadlá? Mne tiež  Na začiatku vyzerali „trochu“ inak. Spĺňali však Peťovu predstavu („… ježiši, ale tá kvalita, to je katastrofa“) a Johnyho dizajnovú („.. oukej, veľkosť a tvar, to by šlo… A má to zabudované smerovky“), nevraviac o vstavaných smerovkách, ktorých prítomnosť bola po zahladení pôvodných v blatníkoch nevyhnutná. Johnymu to však nedalo. Nasledovalo lepenie (spojenie adaptéra so zrkadlom), brúsenie, tmelenie a výsledok vidíte na fotografiách.

Lakovačka vraj bola epizóda sama o sebe. Citujem: „Onánia…“. Farba sa vymýšľala. Zobral sa jeden blatník a striekali sa rôzne druhy farieb. Spočiatku mali otestovaných asi 5 druhov oranžovej, od ktorej neskôr upustili. Žltá vypálila vynikajúco. To čo vidíte je kombinácia čistého žltého pigmentu so žltou perleťou. Motorový priestor sa lakoval načierno, ako i kapota z vnútornej strany (napriek prieduchu). Viete ako to robia dvaja ježkovia? Hm, tak aj toto sa muselo robiť fakt opatrne. Spolu so zvyškom auta sa lakovali i rozpery, ktoré sú v Cupre tri (predná vrchná, spodná na nápravu a zadná vrchná), plastové časti interiéru a čistým lakom sa prelakovali zadné svetlá. Pikantnou bola situácia, ktorá vznikla po nalakovaní strešného krídla. Verzia čierne boky, stred a spodok žltý nevypálila tak zaujímavo ako mala, krídlo pôsobilo opticky malinké. Tak, a odznova…

Seat Ibiza

Lakovačkou sa úpravy Ibizy presunuli do pomyselnej fázy dva. To už sa blížil bratislavský autosalón. Vzhľadom k cieľu stihnúť predstaviť hotové auto sa pracovalo súbežne nielen na zapájaní a dokončovaní jednotlivých vopred pripravených komponentov – prekládka ostrekovačov do krytky stieračov, montáž elektromagnetického otvárania zadných dverí, ale začala postupne i výroba laminátových častí pre osadenie hudby. Motoru sa okrem „vrchárskeho“ čipu a kompletného výfukového systému so zvodmi Supersprint pomohlo k lepšiemu dýchaniu kitom sania K&N. Vizuálne mu korunuje leštené sanie, neprehliadnuteľné i vďaka vyrobenému prieduchu v prednej kapote.

Doskladaniu interiéru predchádzalo jeho kompletné vytlmenie, vrátane dverí a zadných blatníkov. Farebne je ladený do oranžovo – čiernej kombinácie. Celá stredová konzola tiahnuca sa od stredu palubovky sa lakovala na oranžovo. Predné sedadlá, s lepším bočným vedením, znásobeným dodatočným vypolstrovaním, putovali z golfu Gti. Spojenie čiernej kože a odolnej, pevnej a ľahko udržiavateľnej oranžovej látky, ktorá nahradila pôvodné časti originál Seat červeno-čierneho čalúnenia, vládne i zvyšnej časti vnútorného priestoru auta. Šoférsky komfort spríjemňuje volant Momo, ktorý s dodatočne vylešteným stredovým montážnym krúžkom ladí s radiacou pákou. Nesmiem zabudnúť spomenúť trojbodové pásy OMP.

Seat Ibiza

Zlatým klincom celej Ibizy je pre mnohých výsledok výroby a montáže hudby. Podrobnosti, týkajúce sa jednotlivých použitých komponentov nájdete v sumárnom prehľade. Zaujímavosťou je totiž spôsob a realizácia ich umiestnenia. Novo vyrobené zadné plato plynule prechádza do stredovej konzoly so zabudovanými basovými reproduktormi – hnacou silou celej hudby. Tá je situovaná na stred zadných sedadiel. Zachoval sa tak nielen priestor a možnosť využitia zadného kufra, ale čiastočne i účel zadných sedadiel pre pohotovostný prevoz ďalších pasažierov. V prípade potreby je možné celý diel vypojiť a zmontovať, pričom rádio a zvyšok hudby ostane kompletne zachovaný. Je veľa vecí, o ktorých by sa dalo pri tomto aute písať podrobnejšie. Bolo by to však na úkor obrázkov a ich výpovednú hodnotu nenahradím. Ukončím to teda dojmami z jazdy – je to paráda! Kombinácia podvozku, rozpier a kolies je možno pre bežného smrteľníka trochu tvrdá, ale to my nie sme, že? Auto sedí pekelne a vďaka osemnástkam sa nemusíte báť, že niekde „chytíte“ zospodu nárazník.