Nie každý má tú možnosť strkať nos „majstrom úpravcom“ do ich kuchyne počas prípravy chuťoviek. Každému je jasné, že komplexný tuning je pri kvalitnom prevedení náročný na odpracovaný čas. Príležitosť obzerať, fotiť a pýtať sa som opäť raz dostala vďaka Jánovi (Johnymu) Kovalčíkovi z X-dreamu a tak mám možnosť priniesť vám tento krát pohľad na kompletnú prestavbu auta. Hoci výsledok z tejto dielne mal premiéru na otvorení tuningovej sezóny na bratislavskom autosalóne v roku 2005 (neuveriteľné, však?), dovolím si tvrdiť, že za zmeny prevedené na tomto aute sa jeho majiteľ nebude musieť hanbiť ani o ďalších desať rokov. Vám, ktorí ste nemali šťastie Cupru vidieť naživo na zrazoch alebo v uliciach, ju s potešením a v plnej kráse predstavím v niektorom z nasledujúcich čísiel.
Prvé úpravy Ibizy úzko súviseli s rozhodnutím vtedajšieho majiteľa o kombinácii 18 palcových kolies, podložiek a výškovo nastaviteľného podvozku. Klampiarske práce zahájilo ťahanie blatníkov, pokračovalo úplným vyčistením zadnej kapoty, odstránením smeroviek z blatníkov, ostrekovačov z prednej kapoty a antény zo strechy. Väčšími či menšími úpravami prešli doslovne všetky časti vozidla. Poďme sa postupne venovať tým najrozsiahlejším. Výber predného nárazníka značky Seidl znamenal výrobu nových úchytov. Pôvodné, na ktoré nárazník nepasuje, odstránili. Ako vidíte na obrázku, nové úchyty sa vylaminovali na vnútornú stranu nárazníka obdĺžnikového tvaru s rozmermi cca 3 x 7 cm. Finálne upevnenie nárazníka spočíva na dvoch pôvodných skrutkách pod prednou maskou a na dvoch po stranách. Skrutky sme navŕtali z vnútornej strany skrz blatník do novovylaminovaných úchytov.
Prvá úprava zadného nárazníka (prerábali sme pôvodný) spočívala v zapustení značky. Dôležité bolo presné rozmeranie plochy jej plánovaného umiestnenia. Otvor do nárazníka treba vyrezať o niečo väčší, ako je značka. Z viacerých častí plastu (vhodný môže byť i starý nárazník) sme použitím lepidla na plasty vyrobili osadenie a zapracovali do nárazníka – vytmelili sme jednotlivé spoje tmelom na plasty. Vzhľadom na umiestnenie kovovej výstuhy v blízkosti umelej časti nárazníka sme boli nútení jej časť vyrezať. Ostré hrany sme zabrúsili a zatreli farbou.
Nedostatok miesta na bežné osvetlenie EČV viedol k zabudovaniu 4 vysokosvietivých bielych diód LED. Montáž spočívala v navŕtaní dier vo veľkosti rozptyliek do vrchnej časti zhotoveného osadenia značky a následnom vlepení rozptyliek lepidlom na plasty. Do pôvodného otvoru na ťažné zariadenie sme taktiež použitím toho istého lepidla vložili krytku. Dekoračnú ryhu a ostatné nerovnosti sme zacelili tmelom na plasty a následne opakovane opracovali brúsnym papierom dohladka. Prvým krokom pri montáži strešného krídla bolo presné rozmeranie miesta úchytu na 3. dvere. Nasledovalo navŕtanie a upevnenie. Problémom sa ukázala dosadacia plocha pätky krídla. Nepresnosť bolo nutné zabrúsiť a medzeru vyplniť tmelom obsahujúcim sklené vlákna. Opäť nasledovalo brúsenie do nami požadovaného tvaru. Lakovnícka páska (na obrázku) bola nutná na zabránenie styku tmelu s karosériou.
Medzi najprácnejšie montáže nepochybne patrila výroba funkčného prieduchu na prednú kapotu slúžiaceho na odvod tepla z motorového priestoru. Po dôkladnom zvážení umiestnenia sme vyznačili a vyrezali otvor požadovanej veľkosti. Surový laminát (výlisok) orezaný do požadovaného tvaru upevníme použitím lepidla na plasty na kapotu. Vzhľadom na oblúkovitý tvar kapoty a zabezpečenie dôkladného priľnutia plôch ku kapote sme výlisok upevnili samoreznými skrutkami. Tie sme po zaschnutí lepidla vytiahli. Zapracovanie nahladko spočívalo v položení jednej tenkej vrstvy laminátu, ktorou sme spojili kapotu s laminátovým kusom. Následne vybrúsime a pretmelíme tmelom obsahujúcim sklené vlákno, zabezpečujúcim pevnosť a stálosť spoja. Tmel opakovane nanášame a brúsime až do dosiahnutia požadovaného tvaru. V tejto fáze odstraňujeme prečnievajúcu vnútornú výstuhu kapoty. Na spevnenie prerábanej časti sme do stredu vložili náhradnú výstuhu. Zrezanú časť pôvodnej výstuhy sme zapracovali laminátom a dorovnali tmelom s obsahom skleného vlákna. Po odstránení bočných smeroviek vstúpili do hry spätné zrkadlá so zapustenými smerovkami. Pre ich „kvalitné“ vyhotovenie, ale aj z estetického hľadiska padlo rozhodnutie spojiť adaptér so zrkadlom lepidlom na plasty. Po dôkladnom uschnutí sme spoje rozbrúsili a vyplnili tmelom na plasty. Následne brúsime do požadovaného tvaru.
Ani karoséria nebola pred úpravami dokonalá. Vyznačili sme preto všetky nerovnosti, ktoré bolo potrebné zarovnávať. Holé plechy po vyťahovaní a začisťovaní (zváraní) nastriekame základom na plech a tmelíme. Na obrázku (pri ťahaní blatníkov) je použitý tmel s hliníkovým práškom. O spôsoboch tmelenia a smeroch, sklonoch následného brúsenia by sa podľa slov hlavného aktéra montáže dali písať knihy. V skratke, tmelíme a brúsime, až kým nedosiahneme požadovaný tvar, pričom pri brúsení dbáme na dodržiavanie hrán.
Pri „špachtľovom“ tmelení, ak je vo väčšom rozsahu, pred aplikovaním plniča použijeme tzv. striekací tmel na 100-percentné doladenie tvaru. Po dôkladnom zabrúsení sme nastriekali plnič, ktorý po zaschnutí brúsime excentrickou brúskou a pre úplné odstránenie aj tých najdrobnejších trhliniek a nerovností následne vodným brúsnym papierom (prípadne technológiou „na sucho“). Po presunutí do striekacieho boxu a dôkladnej predpríprave (maskovanie, odmasťovanie, vyfúkanie a pretretie antistatickou utierkou) lakujeme. Ako farbu sme použili vlastný mix, typ BC (Basic Coat). V praxi to znamená nalakovanie farebného základu a následné prelakovanie čistým lakom. V našom prípade sme lakovali najskôr čiernu strechu, tú sme po zaschnutí prekryli a nastriekali žltou ostatné časti. Lakovaniu sa nevyhli ani niektoré časti interiéru, prevažne palubnej dosky. Technologický postup je viac-menej rovnaký. Veľký dôraz kladieme na perfektné vyčistenie a odmastenie plastu. Brúsime, prípadne tmelíme, nasleduje základ na plasty a plnič. Po jemnom zabrúsení nanášame oranžovú farbu a zalakujeme matným lakom s obsahom zmäkčovadla (zabraňuje praskaniu laku). Pre dotvorenie celkového obrazu o montáži mi na záver nedá nespomenúť dopasúvanie. Za dolaďovaním tvarov, aby všetko „sedelo“, ako má, sa skrýva množstvo trpezlivosti a času. Najmä pri niekoľkonásobnej montáži a demontáži upravovaných častí. Precízny prístup a dôkladné vypracovanie vás však odmenia výsledkom, ktorý, tak ako i táto Ibiza z dielne X-dreamu, bude stáť za to!