O nás dámach koluje množstvo vtipov o odhadovaní veľkosti. Priznám sa, že niekedy mám i ja deň, kedy zacúvam bez problémov aj kamión medzi ďalšie dva (doslovne). Nájde sa však aj deň, kedy majú susedia šou hľadiac z okna na zúfalú snahu o rozumné upratanie trojkového „krpca“ na poloprázdnom parkovisku. Ale nielen dámy majú svoje dni, všakže? V súčasnosti si môžete vo väčšine prípadov pri kúpe nového auta senzory jednoducho priplatiť ku výbave auta, alebo už jej súčasťou sú. V prípade, že túto možnosť nemáte, alebo vlastníte vozidlo staršieho dáta výroby, nasledujúce riadky môžu byť pre vás zaujímavé. Dnešná montáž je využiteľná nielen pre taký „exotický“ kúsok na akom vám ju predvedieme, ale i pre upravené, či úplne sériové rozmernejšie auto.
Na prvom obrázku môžete vidieť set pozostávajúci zo samostatných senzorov – dvoch predných, štyroch zadných, kabeláže, riadiacej jednotky a displeja. Ak nemáte prehľad o súčasných cenách takýchto zariadení, určite sa Vám tlačí na jazyk otázka, koľko set približne stojí. Čisto orientačne je to suma v rozpätí približne od 100 do 300 Eur a závisí od viacerých faktorov, ako rozlíšenie vzdialenosti v centimetroch, od počtu senzorov, či možností zobrazovania displeja. V našom prípade sa jedná o relatívne jednoduchší typ, avšak presný a vzhľadom k šoférovým schopnostiam úplne dostačujúci.
Prvým krokom je uváženie, kde rozmiestnime jednotlivé senzory. V podstate sa v mnohom riadime návodom, ako i v tomto kroku z jednoduchého dôvodu. Senzory sú nastavené na určitý uhol snímania a v prípade nesprávneho rozmiestnenia strácajú na funkčnosti, respektíve ukazujú nesprávne. Vo väčšine prípadov je podmienkou vzdialenosť maximálne 80 cm od zeme a nie viac ako 40 cm od seba v prípade zadných senzorov, pri predných snímačoch je vzájomná vzdialenosť samozrejme väčšia.
V ďalšom kroku zvážime umiestnenie monitoru alebo displeja na viditeľné miesto. Pri zložitejších systémoch s ovládaním na monitore je potrebné brať do úvahy i umiestnenie v dosahu vodiča. Následne vyrežeme otvor a monitor upevníme. V dosahu vodiča na palubnej doske umiestníme extra spínač na predné senzory. Všetky káble sú vedené do samostatnej riadiacej jednotky. Jeden výstup je potrebné zapojiť na spínaciu skrinku, druhý na spiatočkový spínač, z čoho vyplýva, že so zaradením spiatočného prevodového stupňa sa automaticky aktivujú zadné „cúvacie“ senzory. Tretí výstup je pre ukostrenie systému a ďalší smeruje do monitoru a spínaču na predné senzory. Zvyšné výstupy sú určené pre priame napojenie snímačov.
Na nárazníkoch presne vymeriame a vyznačíme umiestnenie snímačov. Na obrázku vidíte vyznačenie lakírnickou páskou, čo však nie je nevyhnutné. Dôležité je, ako sme už spomínali, dodržať vzdialenosti predpísané v návode na použitie. Na vyvŕtanie otvoru použijeme špeciálny vrták s frézkou. Ak sme vás pri iných montážach upozorňovali na vyvŕtanie či vyrezanie otvoru menšieho ako je predpísaný z dôvodu následných úprav, v tomto prípade je nevyhnutné urobiť dieru na tesno. Prečo? Z dôvodu samo zaisťovacieho systému na tele snímača. Laicky povedané – po zasunutí senzoru sa výbežky na jeho tele zacvaknú do nárazníku z vnútornej strany. Prevlečieme kábel a zapojíme senzor.
Riadiacu jednotku namontujeme napevno do kufrovej časti vozidla a pozapájame káble podľa schémy. Dôležité je otestovanie zapojenia snímačov na riadiacu jednotku. Najprv otestujeme funkčnosť každého senzoru jednotlivo (napr. ak postavíme prekážku pri ľavom prednom senzore a prístroj zvukovo i na monitore signalizuje prekážku na pravej strane vzadu, asi bude niekde chyba 🙂 Následne otestujeme, či všetko funguje i kompatibilne ako celok. Ešte nesmiem zabudnúť spomenúť jednu podstatnú vec – hoci senzory dostať v čiernom prevedení, sú prelakovateľné ľubovoľnou farbou bez ujmy na ich funkčnosti. Čo dodať? Snáď pre pousmiatie – ak pri bežnom aute je spotreba káblov na takúto montáž približne 5 metrov, v prípade Lincolnu z obrázkov bola spotreba skoro dvojnásobná. Želám príjemné montovanie senzorov do dlhých áut i „kraťasov“ 🙂